Piatkový prank
Michal, nesmierne nadšený z dnešného množstva zákazníkov, odprevadil so širokým úsmevom brigádničku a zamkol, aby si mohol v pokoji upratať.
Práve čistil kávovar, keď niekto začal celou silou búchať na dvere. Preľaknutý sa otočil, aby zistil čo sa deje. Otočka bol však jediný pohyb, ktorý stihol urobiť predtým, ako sa dvere prudko otvorili, a do priestoru, s veľkým krikom a dupotom, vpochodovalo päť čiernych postáv s kuklami na hlavách.
„Všetci ruky na stôl, toto je policajná akcia. Nikto sa ani nepohne!“ jedna kukla sa prirútila k Michalovi, schmatla ho za ruku, skrútila mu ju za chrbtom a zvalila ho na zem.
„Vy ste majiteľ?“
„Áno, ale…“ snažil zo seba vykoktať Michal.
„Zatýkame vás. Dostali sme anonymné udanie o prevádzkovaní nelegálneho hazardu. Pôjdete s nami…“ Michalovi sa zdal hlas pod kuklou povedomí, „…alebo sa hneď teraz dohodneme a všetko zametieme pod koberec.“ Michal pri tých slovách zbystril všetky zmysly.
„Jasné. Dohodneme sa. Len mi pustite ruky a dovoľte sa postaviť. Dám vám čokoľvek.“
„Hovno sa postaviť, ležať budeš. Ja ti teraz nadiktujem podmienky, ty iba prikývneš či si im rozumel. Ak budeš dlho váhať, môžeme ti hneď nasadiť putá a odviesť ťa k nám na útvar. Rozumel si?“
„Dobre, dobre. Rozumel som. Hovorte,“ odpovedal vystrašený Michal, no hneď na to mu ťažká ruka pritlačila hlavu naspäť na podlahu.
„Povedal som prikývneš!“ zhúkla kukla. Michal tentokrát už pochopil a opatrne prikývol.
„Naše podmienky sú nasledovné. Ty si tu nebudeš váľať šunky na podlahe a okamžite, naozaj okamžite sa postavíš a začneš chystať, nech môžeme čo najskôr začať hrať. Znova si rozumel, debil?“
Michal ostal z tých slov ako obarený. Vôbec nechápal čo toto všetko má znamenať. Ucítil však, ako ho kukla pustila a odstúpila. Neváhal a odvážne vyskočil na nohy, oprášil sa a uvidel päť známych tvárí, s kuklami v rukách, ako dusia smiech. Prehovorila najbližšia.
„Keby si sa videl. Tuším som aj zacítil nejaký smrad. Neposral si sa?“
To už sa chalani rozrehotali úplne. S nimi aj Michal.
„Vy banda tupých debilov,“ zanadával si. „Nie, Kubo, neposral som sa. Skôr ma z vás skoro jeblo.“
„Mohlo. Predsa tu máme jedného skoro-doktora. Ten by ti pomohol,“ povedal Kubo hlasom, ktorým sa prihováral pred chvíľou ležiacemu Michalovi.
„Sral by som na neho, keď má svedomie také špinavé, že by ho jeblo z obyčajnej razie,“ ozval sa Nicolas.
„Keby ste mu nikto nepomohli, poznám také jedno tmavé miesto, zašité pred zrakmi ľudí. Je to tu neďaleko v lesoch. Telo by sme odniesli tam a nikto by ho už nikdy nenašiel,“ rypol si aj Erik.
„Vy ste fakt partia debilov. Že vraj kamaráti. Za toto vám hovno ulejem. Budete si poctivo platiť sami.“
„Kašleme ti na platenie,“ ozval sa Matúš. „Dnes máme svoje. Kvalitnejšie.“
„Ďalší čo do hory drevo nosí? Nechceš povedať, že domáce pálené od strýka zo Štúrova?“ Michal pozrel zamračene na Erika. Ten mu to šibalským žmurknutím vrátil.
„Ono aj máš tak trochu pravdu,“ pritakal Michalovej otázke Matúš.
„S pánom Bohom.“ Michal spojil dlane a očami hľadal nebo.
„Počkaj, počkaj. Nebožekaj hneď. Nie je domáce, ako domáce. Poznáš ma. Toto je iná kvalita. Jeden priateľ mi doniesol celú debnu koňaku. Viem. Obyčajný koňak, poviete si. Ale tento nie je obyčajný. Toto, páni, je koňak po jeho dedkovi z Francúzska. Originál. Vraj ho našli v dedkovom kryte z druhej svetovej. Keby dedko žil, asi by sa čudoval, koľko ocenení už vyhral. Jeho cena je nevyčísliteľná. A ja som sa veľkodušne rozhodol s vami o tento tekutý poklad podeliť, chlapci,“ rozplýval sa Matúš.
„Dá sa to piť aj z obyčajných pohárov, alebo na to treba svätý grál? Lebo ak to druhé, tak si to zbytočne doniesol,“ zareagoval Nicolas.
„Ty inteligentný neandertálec. Stačí obyčajný pohár,“ odpovedal Matúš.
„Vy dvaja, kľud. Stretli sme sa na poker, nie na degustáciu. Načo sem nosíš taký luxus?“ zahriakol oboch Michal.
„Špeciálna príležitosť si vyžaduje špeciálnu oslavu. Špeciálna oslava, špeciálny chľast,“ nedal sa Matúš.
„Nešpecializuj sa toľko. Len mi vysvetli, aká príležitosť?“ spýtal sa Michal.
„Hoplá. Nechal som sa uniesť. Zjavne som predbehol udalosti.“
„Čo si predbehol? Aké udalosti? Som len sprostý, alebo tu niečo neviem?“ Michal bol stále väčšmi zmätený.
„Prepáč. To je moja chyba,“ ozval sa Kubo, „chcel som ťa prekvapiť. Preto aj toto malé predstavenie. Prijali ma do pépéučky.“
„Tak ty si zabudol? Vieš čo?“ Michal sa otočil k chalanom: „Chlapci, dnes sa poker ruší. Odmietam podporovať nelegálnu činnosť, keď tu máme medzi sebou poriadneho fízla. Drahý chľast mi tu nechajte a pá pá,“ zažartoval. Narazil na zjavný nesúhlas. „Vy ste teda partia. Fízla podporíte, ale na chudáka podnikateľa sa vykašlete? Tak budiš,“ vrátil pohlaď ku Kubovi: „Ešte ťa len prijali, hovoríš? Tak výnimočne privriem aj tretie oko a môžeme to rozbaliť aj s tebou. Ale varujem ťa, potom sa tu neukazuj. Pán príslušník.“
„Nehraj urazeného, ty Pán podnikateľ. Čas sa kráti. Poďme pre tie fľaše, nech to odsýpa ako má,“ Kubo pozrel na Michala. Obaja sa chvíľu bez pohnutia hypnotizovali, až napokon vybuchli do obrovského smiechu a objali sa.
„Gratulujem, kamarát.“
„Ďakujem.“
Partia sa neroztrhla ani teraz. Postupne sa poobjímali a pozdravili s Michalom všetci.